Sprievodca svetom syrov: Ktoré sú najslávnejšie a kam sa za nimi oplatí vycestovať?

Na celom svete sa vyrábajú stovky typov syra. Delia sa najmä podľa zloženia, technológie výroby a spôsobu zretia. Pozrime sa bližšie na základné druhy a typické príklady. 

Mäkké syry

Zrejú len pár dní a spotrebovať sa musia rýchlo. Vďaka krémovej konzistencii sa výborne hodia ako základ nátierok či dezertov. Ideálne sú aj do šalátov či k slanému pečivu. Medzi známych zástupcov tejto kategórie patrí napríklad ricotta, feta alebo aj naša bryndza.

Ricotta

Ricotta je taliansky srvátkový syr, ktorý sa vyrába z ovčieho, kravského či kozieho mlieka. Existujú dôkazy, že ju vyrábali už starovekí Rimania. Ricotta je v Taliansku obľúbenou náplňou do dezertov, ale aj cestovín či prehnutej pizze calzone.

Feta

Feta pochádza z Grécka. Je to biely syr tvarového typu, ktorý sa vyrába z ovčieho a kozieho mlieka. Typická je pre neho sviežosť a slanosť. Používa sa najmä pri príprave gréckeho šalátu, ale aj na obohatenie zapekaných pokrmov z mäsa, zemiakov či zeleniny. 

Bryndza

Na Slovensku sa táto slaná pochúťka vyrába od príchodu Valachov v 15. storočí. Pravá bryndza sa vyrába výhradne z ovčieho mlieka, ktoré by sa nemalo pasterizovať ani homogenizovať. Takto vyrobená bryndza obsahuje veľké množstvo probiotických mliečnych baktérií a kvasiniek, ktoré pomáhajú udržiavať dobré zdravie.

Tvrdé syry

Vyznačujú sa vysokým podielom sušiny a dlhou dobou zrenia v rozmedzí 60 dní až 2 roky. Vďaka tomu získava výraznú chuť a vôňu. Škála tvrdosti je pomerne široká. Od polotvrdých syrov ako sú gruyère či čedar až po veľmi tvrdý, zrnitý syr, akým je parmezán.

Parmezán

Syr sa vyrába v oblastiach kraja Emilia-Romagna. Má špecifickú hutnú a výraznú chuť, ktorá dlho doznieva v ústach. Jeho výrobcovia musia dodržiavať presné pravidlá nielen na jeho výrobu, ale aj na kŕmenie a chov zvierat. Pravý parmezán obsahuje iba mlieko, syridlo, soľ. Nesmú sa používať konzervačné prísady a sy r zreje minimálne 12 mesiacov.

Pravý Talian si nevie predstaviť deň bez parmezánu, a preto je súčasťou jedál ako rizotto, cestoviny či pizza.

Čedar

Pochádza z anglickej obce Cheddar. Na okraji obce je komplex jaskýň, kde domáci syr skladovali a kde dozrieval pri ideálnej vlhkosti a stálej teplote. Vyrába sa najčastejšie z kravského mlieka a formuje do bochníkov v tvare bubna s váhou 27 a pol kilogramov. Zrie 6 až 18 mesiacov. Má sladkastú chuť a ako dozrieva, stáva sa výrazne orieškovou.

U nás je čedar obľúbenou ingredienciou pri príprave burgrov práve pre jeho nezameniteľnú chuť.

Gruyère 

Pochádza z rovnomenného švajčiarskeho okresu, kde sa vyrába už od roku 1113. Vyrába sa z nepasterizovaného kravského mlieka. Je výborným syrom do fondue alebo do francúzskej cibuľovej polievky. Má bohatú škálu chutí od ovocnej až po orechovú.

Syry s modrou plesňou

Tento druh syrov vzniká umelým dodaním kultúry Penicillium roqueforti do mliečného základu. Vyznačujú sa ostrou a slanou chuťou a výraznou arómou. Predpokladá sa, že syr s modrou plesňou vznikol náhodou, keď sa syry skladovali v jaskyniach. Najznámejšie u nás sú niva, roquefort alebo gorgonzola.

Roquefort

Pochádza z rovnomennej obce na juhu Francúzska. Prvá zmienka o tomto syre pochádza už z roku 79. Tradične sa vyrába z ovčieho mlieka a zreje v jaskyniach pohoria Combalou, kde ovzduším poletujú výtrusy plesne Penicillium roqueforti. Syr tu zreje minimálne tri mesiace a počas zrenia sa prepichuje ihlami, aby sa spóry plesne dostali až dovnútra.

Gorgonzola

Jeden z najznámejších talianskych syrov dostal svoj názov podľa mesta Gorgonzola v talianskej Lombardii. Prvé zmienky o tomto syre sa datujú ešte do roku 879. Gorgonzola má krémovitú a vláčnu štruktúru a podľa doby zrenia a intenzity chuti sa delí na veľmi mladú bianco, sladšiu dolce a pikantnú piccante.

Niva

Niva je alternatívou syra Roquefort, ktorá sa ale na rozdiel od originálu vyrába z kravského mlieka. Názov syra by mal pochádzať z názvu obce Dobrá Niva na strednom Slovensku. Recept na výrobu modrého plesnivého syra si priamo z francúzskeho Roquefortu doniesol drotár Karol Burkhardt, ktorý v roku 1883 začal s jeho výrobou v malej syrárni v Mičinej.

Syry s bielou plesňou

Syry s bielou plesňou na povrchu vznikajú dodaním kultúr Penicillium camemberti alebo Penicillium candidum. Vynikajú jemnou smotanovou chuťou. Typickým predstaviteľom tejto kategórie sú brie a camembert.

Brie

Brie sa vyrába do tvaru veľkého kotúča s priemerom až do 37 centimetrov a krája sa ako torta na trojuholníkové kúsky. V porovnaní s camembertom má smotanovejšiu chuť a krémovejšiu štruktúru. Oficiálne sa rozoznávajú dva druhy, Brie de Meaux a Brie de Melun. Pričom de Melun je menší, dlhšie zreje a má výraznejšiu chuť.

Camembert

Camembert patrí medzi najznámejšie syry na svete. Má čistú bylinkovú arómu s nádychom húb. Pochádza z francúzskej Normandie, kde sa vyrába od 18. storočia. Vyrába sa v malých valčekoch a typicky sa balí do drevenej krabičky.

Oba syry s bielou plesňou sú obľúbeným dezertom Francúzov, ktorí ich konzumujú po jedle a vychutnávajú si ich s pohárikom sladšieho muškátového vína.

Parené syry

Vyrábajú sa špecifickou technológiou naparovania sýreniny v slanej teplej vode. Medzi najznámejšie parené syry v našich končinách patria oštiepok, parenica a korbáčik, ale aj talianska mozzarella.

Mozzarella

Mozzarella je mäkký parený syr z talianskej Kampánie. Tá pravá sa vyrába z byvolieho mlieka. Syr sa formuje do tvaru oválnej loptičky a balí do pevne uzavretých vreciek. Vyniká mäkkou konzistenciou a veľmi lahodnou chuťou.

Máte radi syr? Ochutnajte našu novinku

V Grotto sme pre vás pripravili novú syrovú bagetu, ktorú už nájdete v chladiacich boxoch potravín a čerpacích staníc.

Chutné špaldové pečivo sme naplnili tvrdým syrom a syrom s bielou plesňou. A k tomu sme pridali ešte varené vajíčko, cherry paradajky a kremžský dresing, takže pôžitok z plnej chuti je zaručený.